Hávedník

Jiří Dvořák

Všade okolo nás je veľa živočíchov, ktoré väčšinou nevnímame alebo ich nevidíme či ich vidieť radšej ani nechceme. Delíme sa s nimi o záhradu, byt, posteľ alebo aj o vlastnú kožu. Stojí za to dozvedieť sa, ako žijú, kto sú a aký je ich príbeh. Nepozerať na nich len ako na akúsi háveď. Pozrieť na ne i očami vedca a niečo sa o nich, a aj o sebe, dozvedieť. V Hávedníku.

Dieru v informáciách pre deti, ktoré sú viac na encyklopédie, aj pre rodičov, ktorých baví čítať deťom pred spaním, pre učiteľov prírodopisu, ktorí nechcú len písať na tabuľu a aj čitateľov, ktorí nestrácajú zvedavosť, sa rozhodol úplne svojsky zaplniť Jiří Dvořák. Z rozprávania o živote potvor a hávede mu pod perom vznikol poetický a zábavný svet plný neuveriteľných dobrodružstiev, ktorý pobaví, poteší a kdekomu aj zapláta dieru vo vedomostiach. Havedník je Dvořákovým originálnym literárnym žánrom - encyklopédia príbehom. Okrem zábavných bájok a príbehov o napínavom živote hávede doplnil knihu aj o otázky (vedecké i filozofické) ktoré vám budú vŕtať v hlave a o krátke básne, ktoré do slovenčiny prebásnil Erik Ondrejička. Hávedníkom samôže vzdelať a potešiť každý: od malých po Veľkých, od technickejších pováh po nevzdelaných rojkov.Každý v ňom niečo pre seba nájde – nevynímajúc milovníkov nápaditých ilustrácii mladej oceňovanej ilustrátorky Daniely Olejníkovej, ktorej linoryty knihe dali ďalší rozmer. Súčasťou knihy je prebal-plagát.


Hávedník: žiadna pliaga ani chamraď, len krásne mršky šťúplučké Dokiaľ ich niekto z dospelákov nenakazí strachom, deti predsudky nemajú. Všimnite si, ako sa dokážu v dave vyhľadať – zacielia na človeka rovnako malého ako sú ony a bez váhania sa za ním rozbehnú s vidinou spoločnej hry, nech by medzi nimi bolo aj milión dospeláckych pravidiel a zákazov. Podobne je to aj s tvormi, čo ako v dospelých očiach nepríjemnými. Deti nevedia, že sú škaredé. Ich celý ten detským rúčkam dostupný hávedník jednoducho nesmierne zaujíma. Túto knihu som očakávala s tichým nadšením. Nepredstavujte si ma ako divožienku, ktorá sa s kvetinovým vencom bez dezodorantu rozpráva s lienkami a deťom dáva na hranie len paličky s trhancami látok. Vedieme celkom obyčajný a tuctový život v dome so záhradou, ku ktorej kadejaká háveď prirodzene patrí. Autor Jiří Dvořák povyberal najzaujímavejšie z nich a vložil ich do knihy Hávedník, ktorú vynikajúco zilustrovala Daniela Olejníková. A prečo som sa jej nevedela dočkať? Na našej záhrade nebola ani raz debata o tom, ktorý chrobák je škaredý, aká je dážďovka hnusná alebo prečo, keď pri pletí hriadok vyhrabeme žabu, pavúka, mravce, treba ísť na chvíľu vedľa, aby si dotknutí spolubývajúci mohli urobiť v dome poriadky, prípadne odísť do bezpečia. Deti nemali dôvod ich chytať, mágať, hlušiť, mliaždiť, pučiť ani inak mučiť. Ani uštipnutie včelou či osou sa neskončilo traumou. Keď privliekli do domu slimákov, tak vždy aj s niečím pod zub, pričom ich nikam nezatvárali, len pozorovali ako lezú a ustriehli čas, kedy už slimák musí ísť domov (rozumej späť do záhrady). A mohla by som pokračovať ďalej. Toto bezproblémové obdobie sa skončilo, keď starší syn nastúpil do škôlky. Až vtedy som musela rozbehnúť záchrannú akciu jeho empatie ku všetkému živému. Nemal to z vlastnej hlavy. Hneval sa na mňa, keď som bránila mravenisko namiesto toho, aby som mu dovolila rozcápať ho lopatou. Lebo tak to robia jeho spolužiaci! Presviedčal ma, že musí papekom roztĺcť jablko s ucholakmi, pretože sa mu v noci kliešťami prehryzú do hlavy. Povedal mu to ten a ten a tomu to povedal ocko tak to musí byť pravda! Doteraz som vydesená z toho, čo všetko dokážu rodičia nahovoriť svojim deťom. Nedokážem ani pochopiť, prečo, veď žijeme na dedine, kde by som očakávala normálny, skôr ignorantský než agresívny prístup k záhradnému hmyzu. Snáď miliónkrát som odvtedy zopakovala vetu, že „všetko živé je na svete z nejakého dôvodu a každý má svoju úlohu.“ Opakujem to doteraz a, chvalabohu, na najhoršie útoky sa medzitým zabudlo. Naopak, pribúdajú otázky, na ktoré sa snažím trpezlivo odpovedať. A ak niečo neviem, doštudujeme to v knihe. Roztoče, vírusy, motýle, chrobáky, parazity, potkany, hady a kadečo iné, pestré, neokukané a v iných detských knihách len ťažko prítomné živočíchy opisuje Hávedník s ľahkosťou, nadhľadom a vtipom. Pri každom nechýba drobný príbeh, populárna vedecká informácia podaná detským jazykom. V kapitolách sa opisujú neobyčajné schopnosti týchto nezvyčajných tvorov, vďaka čomu deti majú možnosť spoznať život v jeho najrozmanitejších podobách. Autor deti neklame, nevtiera sa im opisovaním lepšej stránky hmyzieho či iného života. Deti vedia byť dosť pragmatické, keď sa im bez veľkých príkras opíše fungovanie ekosystému, zároveň však dostanú aj informácie o tom, čo pre nich ostane navždy skryté, napríklad, že aj sršne majú princezné a ako to funguje vnútri ich kráľovstva. Bonusom sú kratučké vtipné tematické básničky roztrúsené kade tade po knižke. Ilustrácie Daniely Olejníkovej ako aj celá grafická úprava knihy sú veselé, krútiace sa najmä okolo štyroch farieb: zelenej, ružovej, žltej a čiernej. Farebná hravosť urobí aj z tých najväčších škaredníkov takmer rozprávkových hrdinov. Majú roztomilé tváre, živé oči a pritom im autorka ponechala ich skutočnú podobu. Hávedník obrúsi hrany zrejme aj mnohým dospelým (minimálne ak majú pocit, že ich nikto nemá v rád, v tejto knihe nájdu zopár takých, ktorí by ich od samej lásky zjedli). Predsudky sú mnohokrát zodpovedné za strach z poznávania. Ak ich máme my, ceňme si aspoň to, že ich (zatiaľ) nemajú deti. Ak sa aj nezapojíme, neoberme ich o zvedavosť. Sú detailisti, rady sa budú prplať v hline, stopovať neviditeľné kroky záhadných tvorov z ich blízkosti. Najmenej, čo pre nich môžeme urobiť, je nechať ich objavovať. Ak by ste predsa len nabrali viac odvahy, môžete knihu rozbaliť – papierová obálka ukrýva návod na zostrojenie hmyzieho domčeka. Autor Jiří Dvořák je skúsený popularizátor prírodných vied pre deti. Pracuje ako šéfredaktor časopisu Naše krásná zahrada a doteraz mu vyšlo 5 detských kníh, vrátane vynaliezavej encyklopédie Rostlinopis, ktorá bola nominovaná na cenu Magnesia Litera 2013. Slovenská ilustrátorka Daniela Olejníková je vyhľadávanou autorkou knižných ilustrácií nielen pre deti. Medzi najznámejšie patrí projekt Liek pre vĺčika, za ktorý získala ocenenie Najkrajšie knihy Slovenska. Spolupracuje tiež s detskými časopismi a venuje sa aj svojej originálnej tvorbe.

Jiří Dvořák (1970)

Autor skvelých detských kníh - Hávedník/Havětník, Jak zvířata spí, Rostlinopis, Slepice a televize, Stromovka Šmalcova ABECEDA, Minimax a mravenec, Zpátky do Afriky! Pochádza z Frýdlantu v Čechách. Dnes žije v Prahe. Študoval na Vysoké škole zemědělské odbor rastlinnej biológie. Po jej absolvovaní pracoval v rôznych novinách a časopisoch. Knihy pre deti vydáva vo vydavateľstve Baobab. Často sa, či už v beletristických ... Viac.

Jana Michalová (1964)

Manželka, matka, babka, knihovníčka, čitateľka Narodila sa v Československu a hoci vyrastala v Žiline, doma sa rozprávalo po česky. Vyštudovala Knihovníctvo na Filozofickej fakulte a Sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Pracuje v BIBIANE, medzinárodnom dome umenia pre deti ... Viac.

Daniela Olejníková (1986)

Jedna z najvýraznejších osobností súčasnej slovenskej knižnej ilustrácie. Štúdium na Vysokej Škole Výtvarných umení v Bratislave ukončila v roku 2011 a dokončila niekoľko ilustračných projektov: Miro Čársky - O Basetovi, ktorý neznášal mľaskanie (ASIL o.z.), trilógia Martina Vopěnku Spiace mesto, Spiaca spravodlivosť ... Viac.

Palo Bálik (1977)

Typograf, grafický dizajnér a vedúci Laboratória typografie Katedry vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Vo voľnom čase sa venuje organizovaniu výstav, prednášok a publicistike v oblasti vizuálnej komunikácie. Knihy s jeho layoutom a grafikou boli ocenené viacerými cenami. (Najkrajšia kniha slovenska, Bienále ilustrácii Bratislava...) Viac.