Daniela Olejníková

1986

Jedna z najvýraznejších osobností súčasnej slovenskej knižnej ilustrácie.

Štúdium na Vysokej Škole Výtvarných umení v Bratislave ukončila v roku 2011 a dokončila niekoľko ilustračných projektov: Miro Čársky - O Basetovi, ktorý neznášal mľaskanie (ASIL o.z.), trilógia Martina Vopěnku Spiace mesto, Spiaca spravodlivosť a Spiace tajomstvo (Trio/Fragment), Mahábhárata (Argo) a V melónovom cukre (Artforum), ktorá vyhrala aj Cenu za grafickú úpravu (NKS 2010), knihy Trinásť (Perfekt) a Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy (Perfekt) od Jany Bodnárovej, autorskú knihu Liek pre Vĺčika (ASIL 2013) a spolu s Damiánom Pastirčákom knihu Vie, čo urobí poetky Kataríny Kucbelovej (Artforum 2013), ktorá sa dostala do kolekcie Najkrajšie knihy Slovenska. V roku 2014 ilustrovala ešte dve publikácie: knihu Daniela Pastirčáka O kresbe čo ožila (Slovart) a rozprávky Zuzany Csontosovej Zatúlaný gombík (Nota Bene). Nasledovala až encyklopedická kniha Jiřího Dvořáka Havětník/Hávedník (Baobab/Artforum, 2015), ktorá bola ocenená ako Nejkrásnější česká kniha v roku 2016 a podľa ktorej vznikla aj výstava s Bystríkom Vančom Obrázky kúzelné a hávedné. Rok 2016 patril dvom knihám: Útek Mareka Vadasa (Brak) a Neviditeľné mestá Itala Calvina.

V porovnaní so staršími prácami, kde prevládala technika linorytu a sieťotlače, sa autorkine nové diela orientujú viac na danosti digitálneho média a naplno využívajú efekty, ktoré zvolený software ponúka, ako napríklad prekryv monochromatických transparentných plôch, vrstvenie a farebné prechody. Aj napriek príklonu k čisto digitálnemu výstupu si Danieline diela zachovávajú imunitu voči neprirodzene dokonalým počítačovým obrazom a udržujú si precízne imitovanú jedinečnosť.