Román, poeticky skomprimovaný do jednej cesty električkou k budove tajnej polície, sýti slovami príbehy dotýkajúce sa života mladej ženy, ktorá „je predvolaná“.

Hlavná hrdinka, mladá robotníčka v textilnej továrni, akoby mimochodom vyslovuje sarkastické postrehy o udavačoch na každom rohu, o láske, erotike, blšom trhu, všadeprítomnej pijatike, o svadbách a ľuďoch žijúcich na vysokých poschodiach socialistického rumunského sídliska, odkiaľ už nedovidia na chodníky.Herta Müller nemoralizuje, ba ani svojho mučiteľa, majora Alba, nijako zvlášť neodsudzuje. Vypovedá o ňom ako o nepríjemnom susedovi, ktorý rozvoniava drahou kolínskou Avril z čierneho trhu. Prijala svoj život, lebo nevie, ako by mohla žiť iný, snaží sa z neho získať čo najviac, a upína sa k myšlienkam na bežné veci, možno vybičovaná strachom z výsluchov. Ale jej strach iba tušíme. Mihne sa ako náznak v zmienkach o jej nespavosti.

Keď človek číta Hertu Müller, prechádza ním zvláštna elektrina. Akoby tie všetky postrehy zbieralo veselé dievčatko ukryté v žene. V precitlivenej, intenzívnej žene, vyšpičkovanej k vnímaniu vôní života strachom z výsluchov.

Kde sa manžel Paul, priekupník s anténami, denne opíja, ale čo je alkoholizmus v porovnaní s terorom majora Alba? Kde Hertino detstvo predstavuje prach v priekope, škaredý a priveľký kabát a všadeprítomná krutosť.