Irena po ruskej okupácii v roku 1968 emigrovala do Francúzska. Josef sa rozhodol o rok neskôr pre ten istý krok, no vybral si Dánsko. Po dvadsiatich rokoch sa náhodne stretnú na letisku v Paríži, obidvaja letia do Prahy na krátku návštevu. Irena v Jozefovi spoznáva muža, ktorý jej kedysi dvoril, ale ich vzťah sa skončil skôr, ako sa vôbec mohol začať. Ostala jej len spomienka. Jozef Irenu nespozná, no nedá jej to najavo. Dohovoria sa, že sa v Prahe stretnú. Aké bude ich stretnutie? Čo ich čaká v niekdajšej domovine?

Cesta vedie do minulosti, k starým priateľom, rodine, na miesta, ktoré mali kedysi radi, no už ich takmer nespoznávajú. Vedeli by sa tu ešte cítiť ako doma? A kde je ich skutočný domov? Román hovorí o tom, že najdôležitejšie rozhodnutia prijímame vo veku neskúsenosti a nevedomosti. Témou je nepochopenie, nespoľahlivosť pamäti, zradnosť spomienok, nemožnosť návratu tých, ktorí strávili polovicu dospelého života v inej krajine a kultúre. Kunderove pozorovania sú presné a neľútostné. Majstrovsky spriada nitky eseje a románu. Údel emigrantov rozoberá zo všetkých strán a prichádza k originálnym záverom.