Niektoré knihy k nám do vydavateľstva prídu samé. Teda nie samé, knihy, podobne ako ryby, totiž nemajú nohy. Niekto ich však donesie a nám je v prvom momente jasné, že to je skvelé.

Jedného dňa za nami prišiel Peter Zajac. Konkrétne za Monikou Kompaníkovou. A spýtal sa, či by sme nechceli vydať knižne listy, ktoré posielal Dežo Ursiny Eve Rosenbaumovej. Povedal, že je to okrem iného veľmi dôležité svedectvo o dobe, v ktorej spoločne žili.

V iný deň za nami prišiel Filip Vagač z nadácie Jána Langoša. Povedal, že Šaňo Balogh píše knihu o Janovi Langošovi. A že či by sme ju nevydali.

Obe tieto knihy k nám prišli, obe sme vydali a o oboch sme presvedčení, že sú skvelé nielen preto akými sú dobrými knihami ale aj preto, že sú strašne dôležité pre našu pamäť.

Jano Langoš založil Ústav pamäti národa, aby sme už, ako národ, nikdy nezabúdali. Vďaka knihe, ktorú Šaňo Balogh poskladal ako mozaiku z rôznych čriepkov spomienok dôležitých ľudí z jeho okolia, budeme môcť nezabudnúť aspoň trochu aj my. Tým, ktorí to zažívali spolu s Janom poslúži ako osvieženie starých spomienok, tým, ktorí to nezažili, či pozorovali len zvonka, ponúka nazrieť do života jedného neuveriteľne zaujímavého človeka a cez jeho život aj na dobu, ktorá vtedy bola.

Je pre nás veľkou cťou, že Peter a Filip so Šaňom za nami prišli, sme hrdí na to, že sú našimi priateľmi, sme veľmi radi, že vám aj nám všetkým môžme s pokorou ponúkať aj také knihy, ktoré nám pomôžu nezabúdať. Ach aké to je v dnešnej dobe dôležité!