Andrij Oleksandrovyč Geister bol dobrovoľníkom v cudzineckej légii. Keď sa v roku 2014 vrátil na Ukrajinu, bolo všetko iné. Akákoľvek bežná situácia sa stala pre neho spúšťačom posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) a nebyť dobráckeho policajného vyšetrovateľa Valeru, ktorý mu ponúkol miesto konzultanta na kriminálnej polícii, ocitol by sa vo vážnych problémoch. V práci Andrij vytváral psychologické profily zločincov, mal tesne po tridsiatke, no stále nevedel, čo vlastne chce, a život mu uštedroval jednu ranu za druhou. S milovanou ženou sa pohádal a vzápätí dostal správu o úmrtí matky. Kým cestoval na jej pohreb kamsi na juh krajiny, jeho žena v hlavnom meste spáchala samovraždu. Ukázalo sa, že čakala Andrijovo dieťa, ktorému teraz zostávajú mizivé šance na prežitie a lekári bojujú o jeho prežitie. Andrij by najradšej zostal v hlavnom mieste a nepovšimnuto by sa upil na smrť, vyšetrovateľ Valera ho však vyslal na služobnú cestu do zabudnutej dediny, kde má odhaliť sériu vrážd. Jedna po druhej tu mizli mladé ženy a neskôr sa nachádzali ich zohavené telá, posledná obeť však bola iná. Zmizlo šesťročné dievčatko s autizmom a sluchovou poruchou.

Ľvovské vydavateľstvo Starý lev vydalo v roku 2020 knihu Illariona Pavľuka Vidím, že ťa láka tma (Ia Baču, Vas Cikaviť Piťma). Keď jeho román vyšiel, mnohí recenzenti okamžite našli paralely medzi Pavľukovým dielom a románmi amerického Stephena Kinga. V oboch sa odhaľuje neustále omieľaný útok zla na ľudskú dobrotu spôsobmi, ktoré prekračujú hranice reality. Temnota opísaná v Pavľukovej 639-stranovej noirovej detektívke sa zdá byť počas vojnových bojov na Ukrajine stále prítomná. Tieto spojenia medzi fikciou a realitou pravdepodobne vysvetľujú pretrvávajúci status románu ako bestselleru.