Malá Sofia a jej stará mama trávia letné mesiace na odľahlom ostrove. Ich každodenné rozhovory o všedných i filozofických témach, o živote, vzťahoch i stratách, sú jednoduché, vtipné, múdre.

V Knihe leta stará mama a vnučka Sofia trávia spolu letné mesiace na opustenom ostrove, rozprávajú sa, uvažujú, hádajú, chodia na dobrodružné výpravy po pobreží i loďkou po mori... plnými dúškami vnímajú seba i tú náprotivnú.

Jedna z nich je ako púčik, čo sa onedlho rozvinie, druhá uschnutou ružou, jej posledné lupene nehlučne padajú na zem, v ktorej už onedlho sama spočinie. Smutné i veselé zároveň, janssonovsky krásne, otvorené dvojitému čítaniu – aj tomu detskému, aj tomu dospelému.