Dorota Sadovská

1973

patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej výtvarnej scény

Vo svojich prácach sa neustále drží tradičného média – maľby v klasickej realistickej podobe. Napriek tomu vždy vstupovala aj do iných médií, spájala ich a stierala medzi nimi hranice. Svojimi plátnami cielene tvorí v galerijnom priestore prostredia a inštalácie. Jej hlavným námetom je realisticky zobrazené ľudské telo. Z nezvyčajného uhla pohľadu. Farebnosť tela často splýva s pozadím, telo je ponorené vo farbe okolia, priestor aj človek sú jedno. Trvalou témou v tvorbe Sadovskej sú zobrazenia svätých, zobrazenia nahých ľudských tiel z nadhľadu. Sú identifikovateľní atribútmi, ale do popredia sa dostáva práve ich ľudský rozmer.