Etgar Keret prijal pozvanie Artfora a prišiel, tentoraz už naozaj, pred troma rokmi mu totiž príchod prekazila vojna.

Na svoj fejsbúkový profil tesne pred odletom napísal: "Pevne verím, že za tých štyridsať minút do odletu žiadna vojna nezačne."

Nezačala, prišiel. Prišiel aj s manželkou a synom, pretože aj v Izraeli sú, tak ako u nás, v júli a auguste letné prázdniny. A cez prázdniny treba byť s tými, ktorých máme radi, no nie? Napriek tomu sme jeden deň s Etgarom strávili rozhovormi do médií, podpisovaním kníh a inými PR aktivitami. A druhý deň sme sa presunuli do Trenčína na festival Pohoda.

Zažili sme atmosféru letiska premeneného na festival slobody, množstvo fanúšikov, ktorí si prišli Etgara vypočuť, stretnúť ho naživo a podpísať si knihu či odfotiť sa. A on podpisoval, kreslil do kníh obrázky a s každým sa porozprával. Rad, v ktorom sa ľudia začítali do novej knihy sa nezmenšoval aspoň hodinu. No ľudia boli trpezliví, usmiati, Etgar taktiež.

Dva momenty boli z Keretovej návštevy zaujímavé: prvý bol, keď sme z letiska pri Viedni šli autom do Bratislavy a prechádzali sme cez spustnuté hranice. Etgar, Shira aj Lev pozerali a pozerali a pýtali sa aké to je, môcť len tak, autom, peši, na bicykli prechádzať z jedného štátu do druhého. Aké to je, nebyť so susednými štátmi v otvorenom či hroziacom vojnovom konflikte.

Druhý moment bol keď na festivale prišla búrka, lejak, hromy, blesky a Lev, Etgarov 11ročný syn sa veľmi tešil, vyrobil si aj špeciálny klobúk proti dažďu. Oni totiž v lete nemajú dážď a búrky už vôbec nie.

Sme nesmierne radi, že sme mohli Etgara Kereta s rodinou dva dni hostiť. A že vďaka literatúre poznávame svet. Ten veľký aj ten malý, ľudský. Vďaka, Etgar!