Túto fascinujúco jasnozrivú až prorockú prózu, ktorá odryla pravú tvár nacistického Nemecka, napísala Kathrine Kressman Taylor v roku 1938. Hoci v Spojených štátoch zožala okamžitý a búrlivý ohlas, Európa ju objavila, či skôr bola schopná prijať, až o viac ako 50 rokov.

Korešpondencia hlavných hrdinov, obchodníkov s umením, Martina Schulzeho a Maxa Eisensteina trvá menej ako poldruha roka, od novembra 1932 do marca 1934. Je to len zopár listov a jeden telegram, ale príbeh v nich ukrytý je dramatický, psychologicky presný, ostro pomenúvajúci historickú realitu, manipulatívne spôsoby nacizmu, obviňujúci, osobný. Na malom priestore sa tu dejú veľké, smutné veci.

Listy sa spočiatku snáď nevedomky, neskôr však celkom cielene, stávajú nástrojom pomsty človeka, ktorému vzal nacizmus nie len domov, ale i sestru a vieru v priateľstvo či v schopnosť človeka kriticky myslieť.

Autorka na malom priestore pôsobivo vykreslila prerod Martina z bývalého liberála na oduševneného stúpenca Hitlera a jeho ideológie. Príbeh zostáva mementom pre všetkých.

Kniha adresát neznámy má dôsledne upravenú formu. Tvar obálky, rôzne fonty podľa odlišných písacích strojov používaných v USA a Nemecku, poštové pečiatky a hlavičkový papier, to všetko dotvára čoraz zlovestnejšiu atmosféru a len zvýrazňuje absolútnu moc, ktorou môže v niektorých situáciách disponovať písané slovo nad životmi.